Krátkozrakosť (myopia) je refrakčná chyba, pri ktorej je oko dlhšie ako má byť. Predĺžená je predozadná os očnej gule. Oko nemá tvar gule, ale elipsy v predozadnom smere. Menej často je príčinou krátkozrakosti väčšia lomivosť rohovky a šošovky. V oboch prípadoch sa svetelné lúče križujú pred sietnicou, čím vzniká neostrý rozmazaný obraz.

Krátkozrakosť sa prejavuje zlým videním vzdialených predmetov, a je to najčastejšia očná chyba v ľudskej populácii.

Krátkozrakosť môže byť:

  • Jednoduchá (do -3,00 dioptrie); začína v školskom veku a po 20. roku života sa už viac nezhoršuje 
  • Mierna (od -3,25 do -6,00 dioptrie); rovnako ako jednoduchá začína v školskom veku, a po 20. roku života by sa nemala zhoršovať 
  • Ťažká (nad -6,00 dioptrie); delí sa na stredne ťažkú, ktorej vývoj sa po 20. roku života pomaly zastavuje, a progresívnu, kedy sa každoročne zrak zhoršuje o 1 až 4 dioptrie, ale zhoršenie sa zastaví okolo 30. roku života

Krátkozrakosť  (myopia)

Krátkozrakosť sa dnes tiež označuje ako novodobá epidémia ľudstva, pretože postihuje takmer 1/3 populácie. Teórií, prečo tomu tak je, je veľa, hlavnými faktormi sú genetické dispozície a vplyvy prostredia.

Vplyvom prostredia sa myslí zvýšená záťaž očí, ktorá sa za posledné storočie stala každodennou samozrejmosťou vďaka širšiemu zázemiu pre štúdium (záťaž očí pri čítaní), a hlavne vďaka rozvoju techniky (záťaž pri sledovaní monitora, televízie). Pri skúmaní genetického vplyvu na myopiu bol objavený gén, ktorý by mohol mať vplyv na vývoj očnej gule, teda aj na jej pretiahnutie v čase dospievania, keď sa ľahké formy myopie začínajú prejavovať. Ani jeden z týchto vplyvov ale nebol preukázaný ako určujúci pre širší výskyt myopie. 

Ako sa krátkozrakosť diagnostikuje a koriguje?

Pre zistenie krátkozrakosti je nutné absolvovať podrobné očné vyšetrenie. Dôležité je aj vyšetrenie v mydriáze (po rozšírení zreníc kvapkami). Vzhľadom nato, že u krátkozrakého oka je predĺžená predozadná os očnej gule – oko je dlhšie, dochádza k stenšeniu jednotlivých vrstiev obalu oka. Tým sa zvyšuje riziko ich poškodenia. Tieto zmeny/poškodenia možno zachytiť práve vyšetrením v mydriáze a rizikové krátkozraké oko (väčšinou pri vyšších mínusových dioptriách) následne aj preventívne ošetriť.

Pre korekciu krátkozrakosti sa používajú konkávne šošovky (rozptylky). Tieto rozptylujú svetelné luče tak, aby dopadali na sietnicu.

Prvou možnosťou je teda korekcia okuliarmi. 

Ďaľšou možnosťou sú kontaktné šošovky. Kontaktné šošovky sú však limitujúce, vyžadujú vysoké hygienické návyky. Ak sa tieto nedodržiavajú, hrozí zanesenie infekcie do oka s niekedy veľmi vážnymi trvalými následkami. V súvislosti s kontaktnými šošovkami je tiež treba vedieť, že rohovka prijíma 90% kyslíka z okolitého vzduchu. Kontaktné šošovky tento príjem blokujú. Permeabilné kontaktné šošovky menej, ale pri dlhodobom nosení aj týchto si tkanivo rohovky kompenzuje nedostatok kyslíka jeho prívodom cez okolité cievy spojivky. Tieto cievy prerastajú do rohovky, ktorá má byť pre svoju normálnu zrakovú funkciu bezcievna. V našom centre kontaktné šošovky pacientom odporúčame len na príležitostné nosenie.

V prípade, že pacient nechce nosiť okuliare alebo nosí kontaktné šošovky takmer celý deň, je ďaľšou možnosťou refrakčná operácia excimerovým laserom.

Pri vyšších hodnotách dioptrií, kde už korekcia excimerovým laserom nie je vhodná, pacientom v našom centre ponúkame implantáciu fakických umelých vnútroočných šošoviek (pričom vlastná šošovka v oku ostáva).

Po 50- tom roku života je možná aj výmena vlastnej šošovky za umelú vnútroočnú šošovku (bifokálnu, trifokálnu alebo multifokálnu), ktorá je presne vypočítaná a zbaví pacienta okuliarov do diaľky aj na blízko (metóda PRELEX).