Oko pri pohľade na blízko akomoduje, šošovka svojou pružnosťou zvyšuje svoju optickú mohutnosť a umožňuje zaostrenie na blízko. V priebehu života sa ale v šošovke, okrem iných zmien usadzujú látky bielkovinovej povahy, ktoré majú za následok zníženie jej pružnosti, a teda zhoršenie schopnosti zaostriť na blízko. Vzniká starecká vetchozrakosť/starozrakosť.

Presbyopia (vetchozrakosť/starozrakosť) je fyziologický stav, ktorý nastáva v súvislosti s vekom. Ide o postupné zníženie schopnosti akomodácie (zaostrenia obrazu na blízko). Prvé príznaky presbyopie sa objavujú približne okolo 43. roku veku. Okolo 60 rokov je akomodácia už nulová a okuliarová refrakcia na blízko sa stabilizuje. Presbyopia teda nie je očná chyba v pravom zmysle slova, ale skôr prirodzený dôsledok starnutia organizmu.

Doba nástupu ťažkostí závisí hlavne od stavu refrakcie pred nástupom presbyopie.

Pri ďalekozrakosti nastupuje presbyopia skôr, zatialčo pri krátkozrakosti neskôr.

Pri ďalekozrakosti (hypermetropia) a nosení plusových okuliarov (spojky) sa ťažkosti prejavujú skôr. Títo ľudia potrebujú okuliare ,,na čítanie,, silnejšie ako majú na diaľku. Tu sa často zistí aj skrytá ďalekozrakosť, t.j. potreba nosiť plusové okuliare aj na diaľku, o čom pacient predtým nevedel. Pri presbyopii sa predpisujú okuliare na čítanie na vzdialenosť 35 cm. Pri určitých profesiách sú potrebné aj okuliare ,,na strednú vzdialenosť,, t.j. približne na 70 cm (na počítač, maľovanie, rysovanie a pod.) Podľa potreby pacienta možno voliť aj kompromis medzi oboma hore uvedenými vzdialenosťami, .tj. na 40 cm. Väčší komfort pri presbyopii poskytujú bifokálne, trifokálne alebo multifokálne okuliare umožňujúce dobré videnie na všetky vzdialenosti.

U krátkozrakých sa prejavuje chyba neskôr. V starobe sa im zdanlivo zlepší zrak a na blízko si svoje doterajšie mínusové okuliare (rozptylky) dávajú dole, ale časom potrebujú aj oni okuliare nielen na diaľku, ale aj na blízko a často aj na stredné vzdialenosti.